Prvý kázeň Budhu po jeho osvietení sa sústredil na Štyri vznešené pravdy, ktoré sú základom budhizmu. Jedným zo spôsobov, ako porozumieť tomuto pojmu, je vidieť pravdy ako hypotézy a budhizmus ako proces overovania týchto hypotéz alebo uvedomovania si pravdy pravdy.
Štyri vznešené pravdy
Bežné, nedbalé vykresľovanie Pravd nám hovorí, že život trpí; utrpenie je spôsobené chamtivosťou; utrpenie končí, keď prestaneme chamtiví; spôsob, ako to dosiahnuť, je nasledovať niečo, čo sa volá Osemnásobná cesta.
Vo formálnejšom prostredí Pravdy čítajú:
- Pravda o utrpení (dukkha)
- Pravda o príčine utrpenia (samudaya)
- Pravda o konci utrpenia (nirhodha)
- Pravda o ceste, ktorá nás oslobodzuje od utrpenia (magga)
Pomerne často sa ľudia obviňujú z toho, že „život trpí“, a rozhodnú sa, že budhizmus nie je pre nich. “Ak však urobíte čas, aby ste ocenili, o čom skutočne sú Štyri vznešené pravdy, všetko ostatné o budhizme bude oveľa jasnejšie., Pozrime sa na ne jeden po druhom.
Prvá vznešená pravda
Prvá vznešená pravda sa často prekladá ako „život trpí“. To nie je také zlé, ako to znie; je to vlastne presne naopak, a preto môže byť mätúce.
Veľa zmätku je spôsobený anglickým prekladom slova dukkha Pali / Sanskrit ako „utrpenie“. Podľa Ven. Ajahn Sumedho, mních a učenec Theravadinov, toto slovo v skutočnosti znamená „neschopný uspokojiť“ alebo „nie je schopný nič znášať alebo vydržať“. Iní vedci nahradia „utrpenie“ výrazom „stresujúce“.
Dukkha tiež odkazuje na čokoľvek, čo je dočasné, podmienečné alebo spojené s inými vecami. Aj niečo vzácne a príjemné je dukkha, pretože to skončí.
Buddha ďalej nehovoril, že všetko o živote je neúprosne hrozné. V iných kázaniach hovoril o mnohých druhoch šťastia, napríklad o šťastí rodinného života. Ale keď sa bližšie pozrieme na dukku, vidíme, že sa dotýka všetkého v našich životoch, vrátane šťastia a šťastných čias.
Buddha okrem iného učil, že skandovia sú dukkha. Skandovia sú súčasťou živej ľudskej bytosti: forma, zmysly, myšlienky, predilekcie a vedomie. Inými slovami, animované telo, ktoré identifikujete ako seba, je dukkha, pretože je nemenné a nakoniec zahynie.
Druhá vznešená pravda
Druhá vznešená pravda učí, že príčinou utrpenia je chamtivosť alebo túžba. Skutočné slovo z počiatkov Písma je tanha a toto je presnejšie preložené ako „smäd“ alebo „túžba“.
Neustále hľadáme niečo mimo seba, aby sme boli šťastní. Ale bez ohľadu na to, ako úspešní sme, nikdy nie sme spokojní. Druhá pravda nám nehovorí, že sa musíme vzdať všetkého, čo milujeme, aby sme našli šťastie. Skutočný problém je tu jemnejší; je to pripútanosť k tomu, čo chceme, čo nás dostáva do problémov.
Buddha učil, že tento smäd rastie z nevedomosti o sebe. Prechádzame životom schmatávajúc jednu vec za druhou, aby sme o sebe získali pocit bezpečia. Pripájame nielen fyzické veci, ale aj myšlienky a názory o nás a o svete okolo nás. Potom sme frustrovaní, keď sa svet nechová tak, ako si myslíme, že by mal, a naše životy nespĺňajú naše očakávania.
Budhistická prax prináša radikálnu zmenu perspektívy. Naša tendencia rozdeliť vesmír na „mňa“ a „všetko ostatné“ mizne. Časom je praktizujúci schopný lepšie si užiť životné skúsenosti bez úsudku, zaujatosti, manipulácie alebo akýchkoľvek iných duševných bariér, ktoré medzi nami a tým, čo je skutočné, staviame.
Buddhovo učenie o karme a znovuzrodení úzko súvisí s druhou vznešenou pravdou.
Tretia vznešená pravda
Buddhovo učenie o štyroch vznešených pravdách je niekedy porovnávané s lekárom, ktorý diagnostikuje chorobu a predpíše liečbu. Prvá pravda nám hovorí, čo je choroba a druhá pravda nám hovorí, čo spôsobuje túto chorobu. Tretia vznešená pravda podnecuje nádej na vyliečenie.
Riešením dukkha je prestať sa držať a prichytávať. Ako to však urobíme? Faktom je, že sa to nedá dosiahnuť vôľou. Je nemožné len prisahať na seba, odteraz nebudem ničoho túžiť. Toto nefunguje, pretože podmienky, ktoré spôsobujú túžbu, budú stále existovať.
Druhá vznešená pravda nám hovorí, že sa držíme vecí, o ktorých veríme, že nás urobia šťastnými alebo nás ochránia. Chytanie jednej pominuteľnej veci za druhou nás nikdy dlho neuspokojí, pretože je to všetko nemenné. Až keď to uvidíme pre seba, môžeme prestať uchopiť. Keď to vidíme, prepustenie je ľahké. Zdá sa, že túžba samo osebe zmizne.
Buddha učil, že prostredníctvom usilovnej praxe môžeme ukončiť túžbu. Ukončenie prenasledovania škrečkov po uspokojení je osvietenie (bodhi, „prebudené“). Osvietená bytosť existuje v štáte zvanom nirvána.
Štvrtá vznešená pravda
Buddha strávil posledných približne 45 rokov svojho života vydávaním kázní o aspektoch Štyroch vznešených Pravd. Väčšina z nich sa týkala štvrtej pravdy: cesty (magga).
Vo štvrtej vznešenej pravde Buddha ako lekár predpisuje liečbu našej choroby: Osemnásobná cesta. Na rozdiel od mnohých iných náboženstiev nemá buddhizmus nijaký úžitok len z toho, že verí v doktrínu. Namiesto toho sa dôraz kladie na prežitie doktríny a na chôdzu po ceste.
Cesta je osem širokých oblastí praxe, ktoré sa dotýkajú každej časti nášho života. Siaha od štúdia až po etické správanie, po to, čo robíte pre život, od momentu k okamihu vedomia. Každá akcia tela, reči a mysle je adresovaná touto cestou. Je to cesta skúmania a disciplíny, ktorú treba chodiť po zvyšok života.
Bez cesty by prvé tri Pravdy boli iba teóriou. „Praktikovanie Osemnásobnej Cesty prináša život dharmy a rozkvitá.
Pochopenie pravdy si vyžaduje čas
Ak ste stále zmätení v súvislosti so štyrmi Pravdami, vziať si srdce; nie je to také jednoduché. Plné ocenenie toho, čo znamenajú pravdy, trvá roky. V skutočnosti v niektorých buddhistických školách dôkladné pochopenie štyroch vznešených pravdy definuje osvietenie samo o sebe.
