Keď niekto hovorí o „pravde“ alebo o tvrdení, že niektoré tvrdenia sú „pravdivé“, o aký druh pravdy hovoria? Najprv sa to môže zdať ako zvláštna otázka, pretože tak zriedka premýšľame o možnosti, že tam môže byť viac ako jeden druh pravdy, ale skutočne existujú rôzne kategórie pravdy, ktoré treba mať na pamäti.
Aritmetické pravdy
Medzi najjednoduchšie a najzreteľnejšie patria aritmetické pravdy tie vyhlásenia, ktoré presne vyjadrujú matematické vzťahy. Keď hovoríme, že 7 + 2 = 9, tvrdíme o aritmetickej pravde. Túto pravdu možno vyjadriť aj v bežnom jazyku: sedem vecí, ktoré sa pridajú k dvom, nám dáva deväť vecí.
Aritmetické pravdy sa často vyjadrujú abstraktne, ako je to v prípade vyššie uvedenej rovnice, ale zvyčajne existuje pozadie reality, ako je tomu v prípade vyhlásenia v bežnom jazyku. Aj keď sa tieto môžu považovať za jednoduché pravdy, patria medzi najistejšie pravdy, ktoré máme môžeme si byť istí, že z nich môžeme mať čokoľvek iné.
Geometrické pravdy
S aritmetickými pravdami veľmi úzko súvisia geometrické pravdy. Geometrické pravdy sú často vyjadrené v numerickej podobe a vyjadrujú sa o priestorových vzťahoch. Geometria je koniec koncov štúdiom fyzického priestoru okolo nás directly buď priamo, alebo prostredníctvom idealizovaných reprezentácií.
Rovnako ako v prípade aritmetických právd, tieto sa dajú vyjadriť aj ako abstrakcie (napríklad pythagorova veta) alebo v bežnom jazyku (súčet vnútorných uhlov štvorca je 360 stupňov). A rovnako ako v prípade aritmetických právd, aj geometrické pravdy patria medzi najpresvedčivejšie pravdy, ktoré môžeme mať.
Logické pravdy (Analytické pravdy)
Logické pravdy, ktoré sa niekedy označujú aj ako analytické pravdy, sú vyjadreniami, ktoré sú pravdivé jednoducho definíciou použitých pojmov. Štítok „analytická pravda“ je odvodený z myšlienky, že môžeme povedať, že tvrdenie je pravdivé len analýzou použitých slov, ak tomuto tvrdeniu rozumieme, potom musíme tiež vedieť, že je pravdivé. Príkladom toho by bolo „žiadni mládenci nie sú ženatí“ ak vieme, čo znamenajú „mládenec“ a „ženatý“, potom vieme, že tvrdenie je presné.
Prinajmenšom to tak je, keď sú logické pravdy vyjadrené v bežnom jazyku. Takéto výroky je možné vyjadriť abstraktnejšie ako v prípade symbolickej logiky v týchto prípadoch sa určenie, či je výrok pravdivý alebo nie, veľmi podobá stanoveniu aritmetickej rovnice. Napríklad: A = B, B = C, teda A = C.
Syntetické pravdy
Oveľa bežnejšie a zaujímavejšie sú syntetické pravdy: sú to výroky, ktoré nemôžeme poznať ako pravdivé jednoducho na základe vykonania matematických výpočtov alebo analýzy významov slov. Keď čítame syntetický príkaz, predikát sa ponúka ako pridanie nových informácií, ktoré ešte nie sú obsiahnuté v predmete.
Napríklad „muži sú vysokí“ je syntetické tvrdenie, pretože pojem „vysoký“ už nie je súčasťou „mužov“. Je možné, že tvrdenie je pravdivé alebo nepravdivé, ak je pravdivé, potom je to syntetická pravda. Takéto pravdy sú zaujímavejšie, pretože nás učia niečo nové o svete okolo nás niečo, čo sme predtým nevedeli. Existuje však riziko, že sa môžeme mýliť.
Etické pravdy
Prípad etických právd je trochu neobvyklý, pretože nie je vôbec jasné, že taká vec existuje. Určite je to tak, že veľa ľudí verí v existenciu etických právd, ale to je v morálnej filozofii horlivo diskutovaná téma. Prinajmenšom, aj keď existujú etické pravdy, nie je vôbec jasné, ako ich môžeme spoznať s určitou mierou istoty.
Na rozdiel od iných tvrdení o pravde sú etické vyhlásenia vyjadrené normatívnym spôsobom. Hovoríme, že 7 + 2 = 9, nie 7 + 2 by sa malo rovnať 9. Hovoríme, že „mládenci nie sú ženatí“, skôr ako „je nemorálne, aby sa mládenci mohli vydávať“. Ďalšou črtou etických vyhlásení je, že majú tendenciu vyjadrovať niečo o tom, ako by mohol byť svet, a nie o súčasnom svete. Takže aj keby sa etické vyhlásenia mohli kvalifikovať ako pravdy, v skutočnosti sú to veľmi neobvyklé pravdy.
