Väčšina náboženstiev má základný súbor písma - „Bibliu“, ak budete - považovanú za autoritatívnu podľa celej náboženskej tradície. To však neplatí pre budhizmus. Existujú tri samostatné kánony budhistického písma, ktoré sa navzájom výrazne líšia.
Pali Canon alebo Pali Tipitika sú biblickým kánonom buddhizmu Theravada. Mahajánsky budhizmus má dva kánony, ktoré sa nazývajú tibetský kánon a čínsky kánon. Čínsky kánon je zbierka textov, ktoré väčšina škôl mahájánskeho budhizmu, iných ako tibetských, považuje za autoritatívne. Hovorí sa tomu „čínsky kánon“, pretože väčšina textov sa zachovala v čínštine. Je to hlavný biblický kánon buddhizmu kórejského, japonského a vietnamského, ako aj čínskeho budhizmu.
Medzi týmito tromi hlavnými kánonmi existuje určité prekrývanie, ale väčšina budhistických písem je zahrnutá iba v jednom alebo dvoch z nich, nie vo všetkých troch. Dokonca aj v rámci čínskeho kánonu môžu ostatní ignorovať sútru uctievanú jednou mahájanskou školou. Školy Mahayany, ktoré viac-menej uznávajú čínsky kánon, zvyčajne pracujú iba s jeho časťou, nie s celou vecou. Na rozdiel od Pali a tibetských kánónov, ktoré boli formálne prijaté podľa ich tradícií, je čínsky kánon iba voľne kanonický.
Čínsky kánon Mahajana sa v zásade skladá predovšetkým (ale nie je to nevyhnutne potrebné) z niekoľkých zbierok Mahayana sutras, Dharmaguptaka Vinaya, Sarvastivada Abhidharma, Agamas a komentárov od prominentných učiteľov, niekedy označovaných ako „sastras“. "alebo" shastras. ".
Mahayana Sutras
Mahajánove sútry sú veľké množstvá biblických textov, ktoré sa väčšinou píšu medzi 1. a 1. storočím pred nl a do 5. storočia po Kr. O väčšine sa hovorí, že boli pôvodne napísané v sanskrte, ale pôvodný sanskrt sa často stratil a najstaršou verziou, ktorú dnes máme, je čínsky preklad.
Mahajánske sútry sú pravdepodobne najväčšou a najdôležitejšou časťou čínskeho kánonu. Viac informácií o mnohých sutrách, ktoré sa nachádzajú v čínskom kánone, nájdete v časti „Čínske Mahayana Sutry: Prehľad budhistických sút čínskeho kánonu“.
Agamy
Agamy by sa mohli považovať za alternatívu Sutta-pitaky. Pali Sutta-pitaka Pali Canon (Sutra-pitaka v Sanskrite) je zbierka historických kázní Buddhov, ktoré boli zapamätané a skandované v jazyku Pali a napísané v 1. storočí pred nl.
Ale zatiaľ čo sa to dialo, kázne boli inde v Ázii zapamätané a spievané v iných jazykoch vrátane Sanskritu. Pravdepodobne bolo niekoľko sanskritských speváckych línií. Agamy sú tie, ktoré máme, väčšinou zostavené zo skorých čínskych prekladov.
Zodpovedajúce kázne z Agamas a Pali Canon sú často podobné, ale nikdy totožné. Presne, ktorá verzia je staršia alebo presnejšia, je vecou názoru, hoci verzie Pali sú oveľa lepšie známe.
Dharmaguptaka Vinaya
Sutra-pitaka, Vinaya-pitaka a Abhidharma-pitaka spolu tvoria kolekciu nazvanú Tripitaka alebo Tipitaka v Pali. Vinaya-pitaka obsahuje pravidlá pre kláštorné rády stanovené historickým Budhom a podobne ako Sutra-pitaka bola zapamätaná a spievaná. Dnes existuje niekoľko existujúcich verzií Vinaya. Jedným z nich je Pali Vinaya, nasledovaný v buddhizme Theravada. Dvaja ďalší sa nazývajú Mulasarvastivada Vinaya a Dharmaguptaka Vinaya, podľa počiatočných škôl budhizmu, v ktorých boli zachovaní.
Tibetský budhizmus vo všeobecnosti nasleduje Mulasarvastivadu a zvyšok Mahajány spravidla nasleduje Dharmaguptaka. Môžu sa však vyskytnúť výnimky a niekedy je aj „mulasarvastiváda Vinaya považovaná za súčasť čínskeho kánonu. Aj keď má Dharmaguptaka o niečo menej pravidiel, celkovo nie sú rozdiely medzi dvoma Mahayana Vinayas radikálne významné.
Sarvastivada Abhidharma
Abhidharma je veľká zbierka textov, ktoré analyzujú Buddhovo učenie. Aj keď sa pripisuje Buddhovi, skutočné zloženie pravdepodobne začalo niekoľko storočí po jeho Parinirvane. Podobne ako Sutra-pitaka a Vinaya-pitaka sa texty Abhidharma zachovali v samostatných tradíciách a naraz bolo pravdepodobne veľa rôznych verzií.
Existujú dva prežívajúce úplné Abhidharmy, ktorými sú Pali Abhidhamma, spojené s buddhizmom Theravada, a sarvastivada Abhidharma, ktorá je spojená s buddhizmom Mahayana. V čínskom kánone sa zachovávajú aj fragmenty iných Abhidharmov.
Presne povedané, Sarvastivada Abhidharma nie je presne text Mahayany. Sarvastivadíni, ktorí si túto verziu zachovali, boli ranou budhistickou školou, ktorá je bližšie k Theravade než k buddhizmu Mahayana. V niektorých ohľadoch však predstavuje prechodný bod v budhistickej histórii, v ktorom sa formoval Mahayana.
Obe verzie sa značne líšia. Obidve Abhidharmy hovoria o prírodných procesoch, ktoré spájajú mentálne a fyzické javy. Obidve diela analyzujú javy tým, že ich rozdeľujú na okamžité udalosti, ktoré prestanú existovať ihneď po ich výskyte. Okrem toho však tieto dva texty predstavujú odlišné chápanie povahy času a hmoty.
Komentáre a ďalšie texty
V priebehu storočí existuje množstvo komentárov a rozprav napísaných učencami a mudrcami Mahájany, ktoré sú tiež súčasťou čínskeho kánonu. Niektorí z nich sa nazývajú „sastra“ alebo „shastra“, čo v tejto súvislosti označuje komentár k súhrne.
Ďalšími príkladmi komentárov by mohli byť texty ako Nagarjunaova Mulamadhyamakakarika alebo „Základné verše strednej cesty“, ktoré vysvetľujú filozofiu Madhyamiky. Ďalším je Shantideva's Bodhicaryavatara, „Sprievodca spôsobom života Bodhisattvy“. Existuje mnoho veľkých zbierok komentárov.
Zoznam textov, ktoré môžu byť zahrnuté, je, povedzme, plynulý. Niekoľko vydaných vydaní kánonu nie je totožné; niektoré z nich obsahovali nem budhistické náboženské texty a folklóry.
Tento prehľad je sotva úvod. Čínsky kánon je obrovským pokladom nábožensko-filozofickej literatúry.
