Bardo Thodol, oslobodenie prostredníctvom vypočutia v dočasnom štáte, je všeobecne známe ako tibetská kniha mŕtvych. Patrí medzi najslávnejšie diela budhistickej literatúry.
Písanie je najlepšie známe ako sprievodca prechodným stavom (alebo bardom ) medzi smrťou a znovuzrodením. Nauky v knihe sa však dajú čítať a oceniť na mnohých rôznych a jemných úrovniach.
Origins
Indický majster Padmasambhava prišiel do Tibetu na konci 8. storočia. Tibeťania si ho pamätajú ako gurua Rinpočheho („vzácny majster“) a jeho vplyv na tibetský budhizmus je nevyčísliteľný.
Podľa tibetskej tradície Padmasambhava zložil Barda Thodola ako súčasť rozsiahlejšieho diela nazvaného Cyklus mierových a hnevných božstiev . Tento text napísala jeho manželka a študentka Yeshe Tsogyal a potom sa skryl v Gampo Hills v centrálnom Tibete. Text objavil v 14. storočí Karma Lingpa.
Je tu tradícia a potom sú tu vedci. Historické štipendium naznačuje, že dielo malo niekoľko autorov, ktorí ho napísali v priebehu mnohých rokov. Aktuálny text pochádza zo 14. alebo 15. storočia.
Pochopenie Barda
Neskorší Chogyam Trungpa vo svojom komentári k Bardovi Thodolu vysvetlil, že bardo znamená „medzera“ alebo interval prerušenia a že bardo je súčasťou nášho psychologického zloženia. Bardo skúsenosti sa s nami stávajú po celý život, nielen po smrti. „ Bardo Thodol“ je možné chápať ako sprievodcu životnými skúsenosťami, ako aj sprievodcu časom medzi smrťou a znovuzrodením.
Vo svojej práci Luminous Emptiness, učenec a prekladateľ Francesca Fremantle uviedol, že „pôvodne sa bardo odvolával iba na obdobie medzi jedným životom a budúcim, a to je stále jeho normálny význam, keď sa spomína bez akejkoľvek kvalifikácie.“ „Dokonalým spresnením pochopenia podstaty barda sa však dá aplikovať na každú chvíľu existencie. Súčasný okamih, teraz, je nepretržitý bardo, vždy prerušený medzi minulosťou a budúcnosťou.“ “
Bardo Thodol v tibetskom budhizme
Bardo Thodol sa tradične číta umierajúcemu alebo mŕtvemu človeku, aby ho mohol vypočuť z cyklu samsary. Mŕtvy alebo umierajúci človek je vedený cez stretnutia v barde s hnevnými a pokojnými božstvami, krásnymi a desivými, ktoré treba chápať ako projekcie mysle.
Budhistické učenie o smrti a znovuzrodení nie je jednoduché pochopiť. Väčšinu času, keď ľudia hovoria o reinkarnácii, znamenajú proces, pri ktorom duša alebo nejaká podstata individuálneho ja prežije smrť a je znovuzrodená v novom tele. Ale podľa budhistickej doktríny anatmana neexistuje duša ani „ja“ v zmysle stálej, integrálnej, autonómnej bytosti. Ako teda funguje znovuzrodenie a čo je znovuzrodené?
Niekoľko odlišných škôl budhizmu odpovedá na túto otázku trochu inak. Tibetský budhizmus učí o úrovni mysle, ktorá je vždy s nami, ale tak jemná, že si ju len málokto uvedomí. Ale v smrti alebo v stave hlbokej meditácie sa táto úroveň mysle prejaví a tečie životom. Metaforicky je táto hlboká myseľ porovnávaná so svetlom, prúdiacim prúdom alebo vetrom.
Toto je len najmenšie vysvetlenie. Na úplné pochopenie týchto učení trvá roky štúdia a praxe.
Cez Bardo
V barde sú bardi, ktorí zodpovedajú trom telom Trikaya. Bardo Thodol popisuje týchto troch bardov medzi smrťou a znovuzrodením:
- Bardo okamihu smrti.
- Bardo najvyššej reality.
- Bardo stať sa.
Bardo okamihu smrti
„ Bardo Thodol “ popisuje rozpustenie seba samého, ktoré vytvára skandha a upadnutie vonkajšej reality. Vedomie, ktoré zostáva, prežíva skutočnú podstatu mysle ako oslňujúce svetlo alebo jas. Toto je bardo dharmakáji , všetky neprejavené javy sú bez charakteristík a rozdielov
Bardo najvyššej reality
„ Bardo Thodol “ popisuje svetlá mnohých farieb a vízie hnevných a pokojných božstiev. Ľudia v barde sú vyzvaní, aby sa nebáli týchto vízií, ktoré sú projekciami mysle. Toto je bardo sambhogakaja, odmena za duchovnú prax.
Bardo stať sa
„Ak druhý bardo zažije strach, zmätok a nerealizáciu, začína sa bardo. V jednej zo šiestich ríš sa objavia projekcie karmy, ktoré spôsobia znovuzrodenie. Toto je bardo nirmanakaya, fyzické telo, ktoré sa objavuje vo svete.
preklady
Existuje niekoľko prekladov „ Bardo Thodol “ v tlači a medzi nimi sú tieto:
- WY Evans-Wentz (editor) Lama Kazi Dawa-Samdup (prekladateľ), „ Tibetská kniha mŕtvych “, 1927, 1960. Bol to medzi prvými anglickými prekladmi a často sa cituje, aj keď niektoré z novších sú čitateľnejšie.
- Chogyam Trungpa a Francesca Fremantle, „ Tibetská kniha mŕtvych “, 1975. Komentár Chogyam Trungpy robí z tohto vydania dobrý výber.
- Robert A. Thurman (prekladateľ), predslov Jeho Svätosti dalajlámy, „ Tibetská kniha mŕtvych “, 1993. Preklady profesora Thurmana sú vždy čitateľné a pútavé.
- Graham Coleman (redaktor), Thupten Jinpa (redaktor), Gyurme Dorje (prekladateľ), predslov Jeho Svätosti Dalajlámu, „ Tibetská kniha mŕtvych: prvý úplný preklad “, 2007. Celý cyklus „ Mier mierumilovných a zlostných božstiev“. “, z ktorých niektoré sa nenašli v predchádzajúcich prekladoch.
