Čo hovorí Biblia o odpustení? Trochu. V skutočnosti je odpustenie v Biblii dominantnou témou. Nie je však neobvyklé, že kresťania majú veľa otázok o odpustení. Akt odpustenia nie je pre väčšinu z nás ľahký. Naším prirodzeným pudom je, keď sme boli zranení, aby sme sa samovoľne chránili. Keď sme sa mýlili, prirodzene neprepadávame milosrdenstvom, milosťou a porozumením.
Je kresťanské odpustenie vedomou voľbou, fyzickým činom zahŕňajúcim vôľu alebo je to pocit, emocionálny stav bytia? Biblia ponúka vhľad a odpovede na naše otázky týkajúce sa odpustenia. Pozrime sa na niektoré z najčastejšie kladených otázok a zistíme, čo hovorí Biblia o odpustení.
Je odpustenie vedomou voľbou alebo emocionálnym stavom?
Odpustenie je voľba, ktorú robíme. Je to rozhodnutie našej vôle, motivované poslušnosťou Bohu a jeho príkazom na odpustenie. Biblia nám dáva pokyn, aby sme odpustili, keď nám Pán odpustil:
Zostaňte medzi sebou a odpustite si akékoľvek sťažnosti, ktoré môžete mať proti sebe. Odpusť, ako ti odpustil Pán. (Kolosenským 3:13, NIV)
Ako odpustíme, keď sa nám to necíti?
Odpúšťame vierou, z poslušnosti. Keďže odpustenie ide proti našej povahe, musíme odpustiť vierou, či už sa nám to páči alebo nie. Musíme dôverovať Bohu, že v nás robí prácu, ktorú je potrebné urobiť, aby naše odpustenie bolo úplné. Naša viera nám prináša dôveru v Božie zasľúbenie, ktoré nám pomáha odpustiť, a ukazuje, že dôverujeme jeho charakteru:
Viera ukazuje realitu toho, v čo dúfame; je to dôkaz vecí, ktoré nevidíme. (Židom 11: 1, NLT)
Ako premieňame naše rozhodnutie odpustiť na zmenu srdca?
Boh si ctí náš záväzok poslúchať ho a našu túžbu potešiť ho, keď sa rozhodneme odpustiť. Svoj čas dokončí. Musíme naďalej odpustiť vierou (naša práca), kým sa práca odpustenia (Pánova práca) neuskutoční v našich srdciach.
A som si istý, že Boh, ktorý vo vás začal dobré dielo, bude vo svojom diele pokračovať, až kým sa neskončí v deň, keď sa Kristus Ježiš vráti. (Filipanom 1: 6, NLT)
Ako budeme vedieť, či sme skutočne odpustili?
Lewis B. Smedes vo svojej knihe Odpustite a zabudnite napísal: „Keď prepustíte zločinca zo zlého, vyrežete z vášho vnútorného života zhubný nádor. Oslobodili ste väzňa, ale zistíte, že skutočným väzňom ste boli sami. "
Budeme vedieť, že práca odpustenia je úplná, keď zažívame slobodu, ktorá je výsledkom. Sme tí, ktorí najviac trpia, keď sa rozhodneme neodpustiť. Keď odpustíme, Pán oslobodí naše srdcia od hnevu, horkosti, rozhorčenia a zranenia, ktoré nás predtým uväznilo.
Odpustenie je väčšinou pomalý proces:
Potom prišiel Peter k Ježišovi a opýtal sa: „Pane, koľkokrát odpustím môjmu bratovi, keď sa proti mne hreší? Až sedemkrát?“ Ježiš odpovedal: „Nehovorím ti sedemkrát, ale sedemdesiat sedem.“ (Matthew 18: 21-22, NIV)
Ježišova odpoveď na Petra jasne ukazuje, že odpustenie nie je pre nás ľahké. Nie je to jednorazová voľba a potom automaticky žijeme v stave odpustenia. Ježiš v podstate hovoril, odpúšťajte, až kým nezažijete slobodu odpustenia. Odpustenie si môže vyžadovať celý život odpustenia, ale pre Pána je to dôležité. Musíme pokračovať v odpustení, kým sa záležitosť nevyrieši v našom srdci.
Čo ak človek, ktorému musíme odpustiť, nie je veriaci?
Sme povolaní milovať svojich susedov a našich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí nám ublížili:
„Počuli ste zákon, ktorý hovorí:„ Milujte svojho suseda “a nenávidte svojho nepriateľa. Ale hovorím, milujte svojich nepriateľov! Modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú! Takto budete konať ako skutočné deti svojho otca v nebi. Lebo dáva svoje slnečné svetlo zlu i dobru a vysiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Ak milujete iba tých, ktorí vás milujú, za čo za to existuje odmena? Ak sa milujete iba k svojim priateľom, ako sa líšiš od kohokoľvek iného? Dokonca to robia aj pohania. Ale musíte byť dokonalí, aj keď je váš Otec v nebi dokonalý. ““ (Matthew 5: 43-48, NLT)
V tomto verši sa dozvedáme tajomstvo o odpustení. Toto tajomstvo je modlitba. Modlitba je jedným z najlepších spôsobov, ako zlomiť múr odpustenia v našich srdciach. Keď sa začneme modliť za osobu, ktorá nás poškodila, Boh nám dá nové oči, aby sme videli, a nové srdce, aby sme sa o túto osobu starali.
Keď sa modlíme, začneme vidieť toho človeka, ako ich vidí Boh, a uvedomujeme si, že on je vzácny pre Pána. Vidíme sa tiež v novom svetle, rovnako vinní za hriech a zlyhanie ako iná osoba. Aj my potrebujeme odpustenie. Ak nám Boh neodpustil odpustenie, prečo by sme mali odpustiť odpustenie iným?
Je v poriadku cítiť hnev a chcieť spravodlivosť pre osobu, ktorej musíme odpustiť?
Táto otázka predstavuje ďalší dôvod modliť sa za osobu, ktorej musíme odpustiť. Môžeme sa modliť a prosiť Boha, aby sa zaoberal nespravodlivosťou. Môžeme dôverovať Bohu, že bude súdiť život tejto osoby, a potom by sme mali túto modlitbu nechať na oltári. Už nemusíme hnev nosiť. Aj keď je pre nás normálne cítiť hnev voči hriechu a nespravodlivosti, nie je našou úlohou súdiť druhú osobu v jej hriechu.
Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. Odpusť a bude ti odpustené. (Lukáš 6:37, (NIV)
Prečo musíme odpustiť?
Najlepší dôvod na odpustenie je jednoduchý: Ježiš nám prikázal odpustiť. Z Písma sa učíme v kontexte odpustenia, že ak neodpustíme, neodpustia sa ani:
Lebo ak odpustíte ľuďom, keď hrešia proti vám, odpustí vám aj váš nebeský Otec. Ale ak neodpustíte ľuďom ich hriechy, váš Otec neodpustí vašim hriechom. (Matúš 6: 14-16, NIV)
Tiež odpúšťame, aby sa nebránilo našim modlitbám:
A keď sa modlíte, ak niečo držíte proti niekomu, odpustte mu, aby vám váš nebeský Otec odpustil vaše hriechy. (Marek 11:25, NIV)
Stručne povedané, odpustíme Pánovi poslušnosť. Je to voľba, rozhodnutie, ktoré robíme. Keď však robíme svoju časť „odpúšťanie“, zisťujeme, že príkaz na odpustenie je k dispozícii pre naše dobro a dostávame odmenu za naše odpustenie, ktorým je duchovná sloboda.
