Vyznanie je jednou z najmenej pochopených sviatostí katolíckej cirkvi. Pri zmierení s Bohom je to obrovský zdroj milosti a katolíci sú povzbudzovaní, aby ho často využívali. Je však predmetom mnohých bežných nedorozumení, a to tak medzi nekatolíkmi, ako aj medzi samotnými katolíkmi.
Vyznanie je sviatosť
Sviatosti vyznania je jednou zo siedmich sviatostí uznaných katolíckou cirkvou. Katolíci veria, že všetky sviatosti zaviedol samotný Ježiš Kristus. V prípade priznania sa táto inštitúcia stala Veľkonočnou nedeľou, keď sa Kristus prvýkrát zjavil apoštolom po jeho zmŕtvychvstaní. Dýchal na nich a povedal: „Prijmi Ducha Svätého. Pre tých, ktorých hriechy odpustíte, sú im odpustené; pre tých, ktorých hriechy si zachovávate, sú zachované (Ján 20: 22-23).
Známky sviatosti
Katolíci tiež veria, že sviatosti sú vonkajším znakom vnútornej milosti. V tomto prípade je vonkajším znakom ospravedlnenie alebo odpustenie hriechov, ktoré kňaz udeľuje kajúcemu (osobe, ktorá vyznáva svoje hriechy); vnútorná milosť je zmierenie kajúcnika s Bohom.
Iné mená pre sviatostnú priznanie
Preto sa sviatosti vyznania niekedy nazývajú sviatosťou zmierenia. Zatiaľ čo vyznanie zdôrazňuje činnosť veriaceho vo sviatosti, zmierenie zdôrazňuje činnosť Boha, ktorý pomocou sviatosti zmieruje nás so sebou samým, a tým obnovuje posväcujúcu milosť v našich dušiach.
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o sviatosti vyznania ako o sviatosti pokánia. Pokánie vyjadruje správny postoj, s ktorým by sme sa mali priblížiť k sviatosti sor so zármutkom za naše hriechy, desire túžbou ich odčiniť a pevným odhodlaním ich už nikdy nespáchať.
Vyznanie sa menej často nazýva sviatosťou obrátenia a sviatostí odpustenia.
Účel priznania
Účelom priznania je zmieriť človeka s Bohom. Keď hrešíme, zbavujeme sa Božej milosti. Týmto spôsobom ešte viac uľahčíme hriech. Jediným spôsobom, ako z tohto zostupného cyklu uznať naše hriechy, činiť pokánie a prosiť Boha o odpustenie. Potom sa v sviatosti vyznania môže obnoviť milosť našim dušiam a môžeme znova odolať hriechu.
Prečo je priznanie potrebné?
Nekatolíci a dokonca mnohí katolíci sa často pýtajú, či môžu priznať svoje hriechy priamo Bohu a či im Boh môže odpustiť bez toho, aby prešiel kňazom. Na najzákladnejšej úrovni je, samozrejme, odpoveď áno a katolíci by mali robiť časté poklony, čo sú modlitby, v ktorých hovoríme Bohu, že je nám ľúto za naše hriechy a prosíme o jeho odpustenie.
Otázka však chýba zmysel sviatosti priznania. Sviatosť zo svojej podstaty dáva milosti, ktoré nám pomáhajú žiť kresťanský život, a preto Cirkev vyžaduje, aby sme ju prijímali najmenej raz ročne. (Viac informácií nájdete v časti „Zásady Cirkvi“.) Kristus ho navyše ustanovil ako správna forma odpustenia našich hriechov. Preto by sme nemali byť len ochotní prijať sviatosť, ale mali by sme ju prijať aj ako dar milujúceho Boha.
Čo sa vyžaduje?
Aby sa kajúcnik dostal za to, aby prijal sviatosť, sú potrebné tri veci:
- Inými slovami, musí byť ľúto svojich hriechov.
- Tieto hriechy musí vyznať v plnom rozsahu, v naturáliách a v počte.
- Musí byť ochotný konať pokánie a opravovať svoje hriechy.
Aj keď sú to minimálne požiadavky, tu sú kroky na lepšie priznanie.
Ako často by ste mali ísť na priznanie?
Zatiaľ čo od katolíkov sa vyžaduje, aby sa priznali, len ak sú si vedomí, že spáchali smrteľný hriech, Cirkev však vyzýva veriacich, aby často využívali sviatosti. Dobrým pravidlom je ísť raz mesačne. (Cirkev dôrazne odporúča, aby sme sa v rámci prípravy na splnenie našej Veľkonočnej povinnosti prijať prijímanie vydali na spovedi, aj keď vieme iba o hriechu venuše.)
Cirkev predovšetkým vyzýva veriacich, aby často prijímali sviatostnú spovedu počas pôstu, aby im pomohli pri duchovnej príprave na Veľkú noc.
