Podobenstvo vorov je jedným z najznámejších z mnohých podobenstiev a podobenstiev Budhu. Dokonca aj ľudia, ktorí vedia niečo o buddhizme, už počuli o tom rafte (alebo v niektorých verziách loď).
Príbeh
Muž, ktorý cestoval po ceste, prišiel k veľkej vodnej ploche. Keď stál na brehu, uvedomil si, že okolo neho sú všetky riziká a nepohodlie. Ale druhý breh sa zdal bezpečný a láskavý. Muž hľadal loď alebo most a nenašiel ani jedného. Ale s veľkým úsilím zhromaždil trávu, vetvičky a konáre a všetky ich zviazal, aby vytvoril jednoduchý plt. Spoliehajúc sa na plte, aby sa udržal nad vodou, padol muž rukami a nohami a dosiahol bezpečie druhého brehu. Mohol pokračovať v ceste po suchej zemi.
Čo by teda urobil so svojím provizórnym pltom? Pretiahol by to so sebou alebo by to nechal za sebou? Nechal to, povedal Buddha. Potom Buddha vysvetlil, že dharma je ako plť. Je to užitočné pre prechod, ale nie pre držanie, povedal.
Tento jednoduchý príbeh inšpiroval viac ako jednu interpretáciu. Hovoril Budha, že dharma je druh dočasného zariadenia, ktoré sa dá vyhodiť, keď je niekto osvietený? Takto sa podobenstvo často chápe.
Iní tvrdia (z dôvodov vysvetlených nižšie), že ide skutočne o to, ako správne držať alebo pochopiť Buddhovo učenie. A príležitostne niekto bude citovať podobenstvo vor ako ospravedlnenie, aby úplne ignoroval osemnásobnú cestu, nariadenia a zvyšok Buddhovho učenia, pretože ich aj tak budete priekopať.
Kontext
Podobenstvo na plte sa objavuje v sutta Alagaddupama (Water Snake Simile) zo Sutta-pitaka (Majjhima Nikaya 22). V tejto sutte Buddha diskutuje o dôležitosti správneho učenia sa dharmy ao nebezpečenstve, že sa bude držať názorov.
Sutta začína opisom mnícha Aritty, ktorý sa držal chybných názorov založených na nepochopení dharmy. Ostatní mnísi sa s ním hádali, ale Arittha by sa nevystúpila zo svojej pozície. Buddha bol nakoniec vyzvaný, aby rozhodcovsky rozhodol. Po odstránení Arittinho nedorozumenia nasledoval Budha dvoma podobenstvami. Prvá podobenstvo je o vodnom hadovi a druhé je podobenstvo o plte.
V prvom podobenstve vyšiel muž (z neobjasnených dôvodov) hľadať vodného hada. A určite ho našiel. Had však poriadne nepochopil a to mu prinieslo jedovaté sústo. “V porovnaní s niekým, ktorého nedbalé a nepozorné štúdium dharmy vedie k nesprávnym názorom.
Podobenstvo o vode had predstavuje podobenstvo voru. Na konci podobenstva na plte Buddha povedal:
„Rovnako ako mnísi, aj ja som učil Dhammu (dharmu) v porovnaní s plťou, aby som prešiel cez, nie za účelom držania sa. Pochopenie Dhammy, ako sa učil v porovnaní s plťou, by si mal pustiť dokonca ani od Dhammasov, aby sme nehovorili nič o iných než Dhammách. ““ [Preklad Thanissaro Bhikkhu]
Väčšina zvyšku sutty je o anatte alebo nie o sebe, čo je veľmi nepochopené učenie. Ako ľahko môže nedorozumenie viesť k nesprávnym názorom!
Dve interpretácie
Budhistický autor a vedec Damien Keown argumentuje v The Nature of Buddhist Ethics (1992), že dharma in, najmä morálka, samádhi a múdrosť, sú v príbehu zastúpené druhým pobrežím, nie raftom. Podobenstvo o plte nám nehovorí, že opustíme Buddhovo učenie a vydávame pokyny po osvietení, hovorí Keown. Skôr sa pustíme do dočasného a nedokonalého pochopenia učenia.
Theravadin mních a učenec Thanissaro Bhikkhu má trochu odlišný názor:
„... podobenstvo vodného hada vedie k tomu, že Dhammu treba uchopiť; trik spočíva v jeho správnom uchopení. Keď sa tento bod aplikuje na similáciu vorov, implikácia je jasná: človek musí držať na raft správne, aby prešiel cez rieku. Iba ak niekto dosiahne bezpečnosť ďalšieho pobrežia, môže sa pustiť. ““
Raft a Diamond Sutra
Variácie podobenstva na plte sa objavujú v iných písmach. Jeden pozoruhodný príklad sa nachádza v šiestej kapitole Diamantovej sútry.
Mnoho anglických prekladov Diamantu trpí pokusmi prekladateľov pochopiť to, a verzie tejto kapitoly sú takpovediac po celej mape. Toto je z prekladu Red Pine:
„... nebojácne bódhisattvy sa nelepia na dharmu, oveľa menej na dharme. Toto je význam za tathágátovým príslovím:„ Dharma učenie je ako raf. Ak by ste mali pustiť dharmas, o to viac nie dharmy. "
Tento kúsok diamantovej sútry bol tiež interpretovaný rôznymi spôsobmi. Všeobecne sa rozumie, že múdry bodhisattva uznáva užitočnosť učenia dharmy bez toho, aby sa k nim pripútal, takže sú prepustení, keď vykonajú svoju prácu. „Žiadna dharma“ sa niekedy vysvetľuje ako svetské záležitosti alebo učenie iných tradícií.
V kontexte Diamantovej súry by bolo hlúpe považovať túto pasáž za povolenie, aby sa úplne ignorovalo dharmské učenie. V priebehu sútry nám Buddha dáva pokyn, aby sme sa neobmedzovali na pojmy, dokonca ani na pojmy „Buddha“ a „dharma“. Z tohto dôvodu bude akákoľvek koncepčná interpretácia Diamantu nedostatočná.
