V budhizme je slovo „Tripitaka“ (sanskrt pre „tri koše“; „Tipitaka“ v Pali) najstaršou zbierkou budhistických písem. Obsahuje texty, ktoré majú najsilnejší nárok na to, aby boli slovami historického Budhu.
Texty Tripitaka sú usporiadané do troch hlavných častí Vinaya-pitaka, ktoré obsahujú pravidlá spoločného života mníchov a mníšok; Sutra-pitaka, zbierka kázní Budhu a vyšších učeníkov; a Abhidharma-pitaka, ktorá obsahuje interpretácie a analýzy budhistických konceptov. V Pali sú to Vinaya-pitaka, Sutta-pitaka a Abhidhamma .
Pôvod Tripitaka
Budhistické kroniky hovoria, že po smrti Budhu (približne 4. storočia pred Kr.) Sa jeho prví učeníci stretli na prvom budhistickom kongrese, aby prediskutovali budúcnosť sanghy - spoločenstva mníchov a mníšok - a dharmy, v tomto prípade Buddhovo učenie. Mních menom Upali recitoval Buddhove pravidlá pre mníchov a mníšky z pamäti a Budhovho bratranca a sprievodku Anandu recitovali Buddhove kázne. Zhromaždenie prijalo tieto recitácie ako presné Buddhovo učenie a stali sa známymi ako Sutra-pitaka a Vinaya.
Abhidharma je tretí pitaka, alebo „kôš“, o ktorom sa hovorí, že bol pridaný počas tretieho budhistického koncilu, ca. 250 BCE. Aj keď je Abhidharma tradične pripisovaná historickému Budhovi, pravdepodobne ju zložil najmenej storočie po jeho smrti neznámy autor.
Variácie Tripitaka
Spočiatku boli tieto texty uchované zapamätaním a odriekaním a ako sa budhizmus rozširoval v Ázii, vznikli spevnícke línie v niekoľkých jazykoch. Dnes však máme iba dve primerane úplné verzie Tripitaky.
To, čo sa začalo nazývať Pali Canon, je Pali Tipitaka, konzervovaná v jazyku Pali. Tento kánon bol zaviazaný písať v 1. storočí pred nl, na Srí Lanke. Dnes je Pali Canon biblickým kánonom pre buddhizmus Theravada.
Pravdepodobne bolo niekoľko spevných rodov sanskritov, ktoré dnes prežívajú iba vo fragmentoch. Sanskritská Tripitaka, ktorú máme dnes, bola zostavená väčšinou z prvých čínskych prekladov, a preto sa nazýva čínska Tripitaka.
Sanskrtská / čínska verzia sútry-pitaka sa tiež nazýva Agamy . Existujú dve sanskrtské verzie Vinaya, nazývané Mulasarvastivada Vinaya (nasledované v tibetskom buddhizme) a Dharmaguptaka Vinaya (nasledované v iných školách budhizmu Mahayana). Pomenovali sa podľa ranných škôl budhizmu, v ktorých sa zachovali.
Čínska / sanskrtská verzia Abhidharmy, ktorú máme dnes, sa nazýva Sarvastivada Abhidharma, po budhistickej škole v Sarvastivade, ktorá ju zachovala.
Ďalšie informácie o písmach tibetského a mahájánskeho budhizmu nájdete v čínskych kánonoch Mahajana a tibetských kánonoch.
Sú tieto písma verné pôvodnej verzii?
Úprimná odpoveď je, že nevieme. Porovnanie tripalií Pali a Číňanov odhaľuje veľa nezrovnalostí. Niektoré zodpovedajúce texty sa aspoň veľmi podobajú, ale niektoré sú značne odlišné. Pali Canon obsahuje množstvo sutier, ktoré nikde inde nenájdete. A nemôžeme vedieť, do akej miery sa dnešná Paliho kánon zhoduje s verziou pôvodne napísanou pred viac ako dvetisíc rokmi, ktorá sa časom stratila. Budhistickí vedci trávia veľa času debatovaním o pôvode rôznych textov.
Malo by sa pamätať na to, že budhizmus nie je „odhaleným“ náboženstvom, čo znamená, že sa nepovažuje za zjavené Božie múdrosť. Budhisti sa neprisahajú, že prijmú každé slovo ako doslovnú pravdu. Namiesto toho sa pri interpretácii týchto prvotných textov spoliehame na svoje vlastné pochopenie a pochopenie našich učiteľov.
