Hebrejčina je úradným jazykom Izraelského štátu. Je to semitský jazyk, ktorým hovoria Židia, a jeden z najstarších živých jazykov na svete. V hebrejskej abecede je 22 písmen a jazyk sa číta sprava doľava.
Pôvodne hebrejský jazyk nebol písaný samohláskami, aby naznačoval, ako sa má vyslovovať slovo. Okolo 8. storočia sa však vyvinul systém bodiek a pomlčiek, pomocou ktorého sa pod hebrejské písmená umiestňovali značky, aby sa označila príslušná samohláska. Dnes sa samohlásky bežne používajú v hebrejských školských a gramatických knihách, ale noviny, časopisy a knihy sa väčšinou píšu bez samohlások. Čitatelia musia byť oboznámení so slovami, aby ich mohli správne vysloviť a porozumieť textu.
História hebrejského jazyka
Hebrejčina je staroveký semitský jazyk. Najstaršie hebrejské texty pochádzajú z druhého tisícročia pred nl a dôkazy naznačujú, že izraelské kmene, ktoré napadli Kanaán, hovorili hebrejsky. Tento jazyk bol pravdepodobne používaný až do pádu Jeruzalema v roku 587 pred Kristom
Hneď ako boli Židia vyhnaní, hebrejčina začala miznúť ako hovorený jazyk, hoci sa stále zachovala ako písaný jazyk pre židovské modlitby a sväté texty. Počas druhého obdobia chrámu sa hebrejčina pravdepodobne používala iba na liturgické účely. Časti hebrejskej Biblie sú napísané v hebrejčine, rovnako ako Mishnah, čo je judaistický písomný záznam o Tóry ústnej dutiny.
Pretože hebrejčina sa používala predovšetkým na posvätné texty pred jej obnovením ako hovoreným jazykom, často sa v hebrejčine nazývala lashon ha-kodesh, čo znamená „svätý jazyk“. Niektorí verili, že hebrejčina bola jazykom anjelov, zatiaľ čo starí rabíni tvrdili, že hebrejčina bola jazykom pôvodne hovoreným Adamom a Evou v Edenovej záhrade. Židovský folklór hovorí, že celé ľudstvo hovorilo hebrejsky až do babylonskej veže, keď Boh stvoril všetky jazyky sveta v reakcii na pokus ľudstva postaviť vežu, ktorá by dosiahla nebesia.
Obnova hebrejského jazyka
Až pred storočím hebrejčina nebola hovoreným jazykom. Aškenázske židovské komunity hovorili všeobecne jidiš (kombinácia hebrejčiny a nemčiny), zatiaľ čo sefardskí Židia hovorili Ladino (kombinácia hebrejčiny a španielčiny). Židovské spoločenstvá samozrejme hovorili aj rodným jazykom všetkých krajín, v ktorých žili. Židia hebrejčinu (a aramejčinu) stále používali počas modlitebných služieb, ale hebrejčina sa v každodennom rozhovore nepoužívala.
To sa zmenilo, keď si muž menom Eliezer Ben-Yehuda urobil zo svojej osobnej misie oživenie hebrejčiny ako hovoreného jazyka. Veril, že pre židovský národ je dôležité mať svoj vlastný jazyk, ak majú mať svoju vlastnú zem. V roku 1880 povedal: „Aby sme mali vlastnú pôdu a politický život“, musíme mať hebrejský jazyk, v ktorom môžeme podnikať život. “
Ben-Yehuda študoval hebrejčinu ako študent Yeshivy a bol prirodzene nadaný jazykom. Keď sa jeho rodina presťahovala do Palestíny, rozhodli sa, že v ich domovskom jazyku sa bude hovoriť iba hebrejsky - žiadna malá úloha, pretože hebrejčina bola starovekým jazykom, ktorému chýbali slová pre moderné veci ako „káva“ alebo „noviny“. Ben-Yehuda začal vytvárať stovky nových slov, pričom ako východisko používal korene biblických hebrejských slov. Nakoniec vydal moderný slovník hebrejčiny, ktorý sa dnes stal základom hebrejčiny. Ben-Yehuda sa často označuje ako otec modernej hebrejčiny.
Dnes je Izrael úradným jazykom štátu Izrael. Je tiež bežné, že Židia žijúci mimo Izraela (v diaspóre) študujú hebrejčinu ako súčasť svojej náboženskej výchovy. Typicky židovské deti navštevujú hebrejskú školu, kým nebudú dosť staré na to, aby mali svoj bar Mitzvah alebo Bat Mitzvah.
Hebrejské slová v anglickom jazyku
Angličtina často absorbuje slovnú zásobu z iných jazykov. Preto nie je prekvapením, že angličtina postupne prijala hebrejské slová. Medzi ne patria: amen, hallelujah, Sabbath, rabín, cherubín, seraf, satan a kosher.
Referencie: Jejská gramotnosť: Najdôležitejšie veci, ktoré by ste mali vedieť o židovských náboženstvách, ich ľuďoch a histórii rabi Joseph Telushkin. William Morrow: New York, 1991.
